Je tu ďalšia strana z mojej novej knihy, ktorá sa volá môj život vydanie 2014. Je to tentoraz už jedenásta strana ale vlastne aj prvá, keďže strany pred ňou sú utajené a nie sú tu zverejnené.
Ale táto strana možno nebude zaujímavá a možno nebude výnimočná ale je to môj život a aj keď nie som nikto významný. Aj môj osud niečo znamená. Takisto môže ovplyvniť milióny ako aj nemusí zmeniť absolútne nič. Ale takto je to s každým a každý si vyberá cestu ako chce žiť. Či umrieť v zabudnutí alebo žiť naveky preto, že niečo dokázal. Ja síce neviem ešte, ktorý život budem žiť ale chcem zanechať tomuto svetu aspoň niečo. Nejakú spomienku alebo pamiatku, že som tu bola. A že som možno v tomto biednom svete niečo dokázala.
Viem že aj teraz prebieha mnoho osudov a nezabudnuteľných zážitkov. Vždy od mala ma ohromoval ten pocit keď som cestovala autom a videla rodiny ako sa hrajú možno nejaké dieťa čo plače na ulici. Keď som videla rôzne osudy ľudí a bolo pre mňa neskutočne úžasné. Koľko osudov je na svete a že niekde sa možno niekto narodil a niekde inde niekto umrel. V tej istej sekunde to bolo pre mňa úžasné. Ten pocit že kým ja plačem niekde na svete je dieťa,ktoré je v tej chvíli nesmierne šťastné. A už vtedy ma zaujala tá myšlienka. Či zaujíma niekoho vôbec môj osud. Či som pre niekoho dôležitá. Ale vtedy to nebol taký silný pocit k akému som dospela dnes.
Neviem či som pre niekoho potrebná podstatná a či na mňa niekto myslí. Je samozrejmé že rodičia ma majú radi. Aj kamaráti a kamarátky to nikto nepopiera každý ich má a hoc aké rodiny sú a hoc aké priateľstvá. ľudia sa majú vzájomne radi. No neviem či som pre niekoho tak podstatná a tak výnimočná, že by ma miloval ozajstne miloval z celého srdca. Takou čistou láskou. Myslela som, a dosť dlhý čas že áno, že som našla človeka, ktorý je pre mňa takto výnimočný a aj ja som pre neho. No asi som sa mýlila a je asi možné že som bola len jeden medzistupeň v jeho živote. Ktorý možno bol pekný ale pre neho to nemalo budúcnosť. Nehnevám sa na neho nemôže za to. No ja už asi prestávam veriť v lásku a v to krásne čaro, ktoré dáva ľuďom. Lebo láska nikdy nekončí. A napriek tomu že som milovala celým srdcom neviem, či to stojí ešte za to. Bojím sa že už sama nikdy nebudem ľúbiť ..nie tak ozajstne z celého srdca. Lebo už sa budem báť dať do toho všetko a znova sa sklamať. Aj keď viem že ho stále milujem viem že navždy aj budem. A bude pre mňa výnimočný navždy. Neviem či si po tomto do srdca ešte niekoho vpustím. Možno sa sama týram ale ani nechcem aby prišiel niekto ďalší.
A teraz čakám na rozhodnutie či mi zavolá, či sa ozve a povie mi ako budeme pokračovať ďalej. Dúfam že si to rozmyslí a neopustí ma ale už si ničím nie som istá. Netrúfam si povedať ako to bude. Môžem len veriť.
No ak to nepôjde. Neostane mi nič viac len viera. Viera v Boha a v to, že raz budem opäť šťastná aj keď viem že to šťastie už nikdy nebude tak dokonalé.
No možno je plán aby môj smutný osud pomohol iným.A možno to je moje poslanie robiť iných šťastnými aby netrpeli a nestrácali lásky. Chcem aby ľudia boli šťastný a cítili ten najkrajší a najvýnimočnejší cit.
Chcem aby každý bol milovaný. Lebo každý si to zaslúži. Každý si zaslúži šancu na lásku...
A nikdy nikdy nikdy neprestávajte veriť. Nestrácajte vieru. Je tu niekto kto vás stále miluje. Je to Boh je tu vždy pre vás a keď je najhoršie utiekajte sa k nemu. Ale nezabúdajte na neho aj keď ste šťastný. Vždy stojí pri vás. Je len potrebné veriť, že aj pre vás si prichystal šťastný koniec.
.jpg)
.jpg)
.jpg)