Som sebec?

Niekedy rozmýšľam je to odo mňa sebecké? Mať vzťah na diaľku a chceť aby okrem mna nemal inú? Som tak naivná v tomto súčasnom svete alebo je to ešte normálne? Neviem. Je to bláznivé aký zvrátený je dnešný svet. Kde na lásku veria len rojkovia. Kde sa jej pravá podstata zúžila na to, kto s kým spí. A aj to neznamená že iba dvaja spolu. Striedajú sa navzájom a potom tvrdia, že sú spolu, a že sa milujú?  Je toto moderná definícia lásky? Som len ja tá sebecká čo chce jedného pre seba a nebude patriť inej? Má možno 22 ale ako by som teraz mala cez 70 s týmto názorom.

Zaujímalo by ma ale kedy sa to až takto rapídne zmenilo. Kedy sme peršli od lásky až za hrob na lásku do rána a potom vypadni. Je nenormálne že ľudia vzdialený na dvoch koncoch jedného štátu sú si verní alebo sú to psoeldné výnimky? Niekedy odišli muži bojovať a vrátili sa za svojimi ženami. Jasné boli aj takí čo pri prvej príležitosti podviedli s nejakou ľahkou ženou. Ale dnes je tá ľahšia každá druhá. Je toľko možností podviesť. A nikomu to nevadí. Nikomu až na toho kto ozaj miluje. Tak je to od neho sebecké? Asi áno...asi všetci zachvíľu budeme mať partnerov max na pol roka. Aby neomrzeli aby nás neunudili aby nám moc nestihli liezť na nervy a potom? Dostaneme nového. A ani vtedy si vzájomne nebudeme verní, ale budeme mať bokovky. Aby to malo "šťavu".Chorá doba. Neviem...mám splynúť s davom? Alebo bojovať ďalej. Len..to hľadanie niekoho, kto ma pri prvej príležistosti nepodvedie je už veľmi unavujúce.